a budete nadobro vonku z pasce mysle! Hovoríte, že sa veľmi snažíte, aby ste boli prítomnosťou. Ale to, čo pozoruje aj snahu byť prítomnosťou, vynakladá to nejakú námahu? Opačnou stranou ega je čisté vedomie. Preklopte sa do pozície vedomia, v ktorom je snaha byť prítomnosťou videná rovnako, ako keby ste pozerali film o sebe. Ten, kto pozoruje tento film, je oddelený od predstavy
o sebe samom, ktorá nie je skutočná. Je tam prirodzený odstup.
s frustrovaným hľadajúcim. Cítite ten rozdiel? Potvrďte tu svoju realitu ako pozorovanie, ktoré je bez formy. Vy už ste to „niekde“, ku ktorému sa snažíte dostať.
Zastavte sa a venujte pozornosť svojmu pravému Ja
Povedzme, že by som vám všetkým povedal: Iba nechajte všetky svoje otázky bokom. Môžete sa na minútu iba vyprázdniť od všetkých svojich zámerov? Nepovedzte: „Dobre…“ Iba všetko nechajte bokom. Pretože toto je niečo, čo dokážete, môžete to urobiť kedykoľvek. Iba všetko nechajte tak. Ale niečo tomu nedôveruje. Alebo má pocit: „Ó, to je pekné cvičenie, urobme to, nechajme všetko tak.“ Takže je tam myseľ: „Áno, nechám všetko tak.“ Nie, nechajte tak aj ju. Nechajte bokom aj myseľ, ktorá sa pokúša povedať: „Dobre, nechávam všetko bokom.“ Nechajte aj ju. Pustite všetko.
Skutočne, aj vaše predstavy o minulosti, prítomnosti, budúcnosti, všetko toto pustite. Vrátane svojej predstavy, že ste svojím menom. Všetko na chvíľu pustite a nečakajte na niečo iné, čoho by ste sa mohli chytiť. Iba s tým buďte. Skutočne k tomu priveďte svoju pozornosť, ale nič si nepredstavujte. A veľmi rýchlo zistíte: „Ale počkaj, toto je niečo veľmi, veľmi prirodzené.“ Potom myseľ povie: „Áno, ale nič nerobím.“ Rýchlo jej uveríte a ste znova v tej džungli.
Buďte úplne, úplne prázdni a vaša prázdnota vám predstaví vaše pravé Ja. Úplne prázdni. Nepotrebujete myšlienky na to, aby ste boli sami sebou. Nepotrebujete nič od sveta na to, aby ste sa stali viac sebou. Ale potrebujete toho od sveta veľa na to, aby ste sa stali niečím, čím nie ste. Iba nechajte všetko tak, iba na minútu. Ničoho sa nechytajte. Nechytajte sa myšlienok, žiadnej kritiky niekoho iného ani seba. Iba prázdni, prázdni. A buďte vedomí, vedome prázdni.
Automaticky začnete zažívať, že ste v prítomnosti vyššej sily. Potom príde myseľ a povie: „Dobre, to je pekné, dobre. Poďme späť do práce.“ To je v poriadku, môže to povedať. Ale to, čo vidíte, nie je závislé na čase alebo nejakej aktivite. Iba toto. Jednoduché, jednoduché. Môžem hovoriť jednoduché veci, ale nikto ich nechce prijať. Myslia si: „To bolo zábavné. Teraz poďme späť do študovne a namáhavo pracujme.“ Nie, ja hovorím: To je akoby ste si sami Seba vôbec nevážili!
Ak si môžete predstaviť Boha, hovoríme o tvorení, je nekonečne tvorivý. Vidíte niekoho ruku ako niečo vytvára, je to iba vďaka vôli, vďaka prítomnosti Boha. Váš život môže byť krásny už len vďaka tomu, že ste v srdci. To stačí. Ak sa pokúsite vytvoriť inú verziu života, ktorý je lepší než to, čo skutočne je, potom sa znova dostanete do problémov.
Najprv začnite sebou. Predtým, než urobíte jediný krok, predtým, než urobíte pol kroku, polovicu z pol kroku smerom k stávaniu sa niečím, zastavte sa a venujte pozornosť tomu, čím ste. Nechajte všetko tak. Odložte svoje turistické topánky, mapy, všetko dajte preč a iba tomu venujte pozornosť. Predtým, než sa začnete modliť, nechajte tak dokonca aj modlitbu, vyprázdnite sa dokonca aj od modlitby. Ale nechytajte sa vôbec ničoho. A iba seďte vedomí, bez toho, aby ste sa niečoho chytali, čokoľvek si predstavovali. Dokonca ani nečakáte, nič neočakávate. Urobte to niekoľkokrát a uvidíte, že Boh vás tam stretne, ukáže sa vám tam.
Už ste v stave pokoja. Pokoj, láska a radosť, toto sú formy Boha. Jednoduché. Nikto si túto knihu nekúpi, príliš málo stránok. Vám to môžem povedať, pretože je vo vás priestor na to, aby ste to pravdepodobne akceptovali. Nie iba predstierali, že to akceptujete, nie aby ste sa posadili do lotusovej pozície, aby ste to akceptovali, iba aby ste videli pravdu toho vo svojom srdci. A iba… Čo ďalej? Nie, iba s tým pokračujte.
Povedzme, že by ste mali Gurua alebo učiteľa, ktorý vám iba povie: „Iba sa posaď a rob toto. Nechaj všetko tak. Vyprázdni svoju myseľ od všetkého. Nechytaj sa ničoho, nič si nepredstavuj, nechytaj sa žiadneho „ja“, „ja som toto“, žiadne sebahodnotenie. Iba takto seď. Vedome. Dobre?“
„A čo potom?“ „Nie je žiadne potom, potom nie je nič, iba rob toto. A zajtra prídem a poviem ti, čo máš robiť.“
Zajtra príde a povie: „Znova iba toto.“ „Áno, ale…“ A potom neskôr, keď idete domov: „Iba toto.“
Ak budete toto robiť počas piatich dní, posaďte sa na pol hodinu, 20 minút, stačí dokonca aj 10 minút. Nechytajte sa ničoho, nedávam vám žiadne učenie. Počas piatich dní si iba sadnite a vyprázdnite svoju pozornosť, svoju myseľ dokonca aj od pocitu opísateľného „ja“. Iba buďte prázdni, nečakajte, nedotýkajte sa žiadneho „čo ďalej“, nič neočakávajte, ničím sa nenazývajte, iba buďte prítomní, vedome. A niečo sa vám odhalí, niečo vyššie než akékoľvek učenie, ktoré vám môžem dať.
Papajiho vedenie
Sloboda je tu a teraz, tento okamih. Musíte iba prestať spájať svoju myseľ s minulým okamihom, prestať spájať svoju myseľ s budúcim okamihom. Nenechajte vzniknúť minulosť, ani budúcnosť.
Pozrite sa na tento okamih. Celá minulosť a budúcnosť je iba myseľ, ktorá vás klamala. Myseľ je duch, iba meno. Keď ste ustálení v tejto chvíli, ktorá presahuje predstavu o tejto chvíli, keď nie je žiadna minulosť, toto miesto sa nazýva absencia mysle. A absencia mysle má rovnaké charakteristiky ako prázdnota. Absencia mysle je vedomie samotné, pravé Ja samotné.
Pevne sa ukotvite vo svojej podstate. Dokonca nežiadate ani o slobodu, pretože sloboda bola iba v mysli unavenej utrpením a zviazanosťou.
Ak nemáte žiadny vzťah s minulosťou, ani budúcnosťou, neexistuje vôbec žiadna myseľ a ste Doma. Pozrite sa do Seba, prostredníctvom Seba.
Tu sa opýtajte mysle ňou samotnou: „Kto si?“ Stačí táto otázka a myseľ sa rozpustí a bude veľmi šťastná, že sa rozpustila. Myseľ bude veľmi vďačná za tento pokoj.
Vaša podstata je čistá sloboda. Boli ste slobodní od začiatku. Ako vás napadlo, že ste zviazaní? Kde sú tie putá? Videli ste ich?
Jednoducho sa opýtajte sami seba: „Kto som?“ Toto je čln, na ktorom sa preplavíte oceánom samsáry. Smrť sa nemôže dostať do tohto člnu. Toto je taký bezpečný čln. Všetko ostatné je myseľ. „Urobím toto.“ „Chcem tamto.“ „Čo mám robiť?“ „Mám toto.“ „Budem mať tamto.“ Všetko sú to iba predstavy a zámery. Všetko na chvíľu zastavte. Nepotrebujete na to veľa času.
Nevenovali ste tomuto pozornosť. Keď sa objaví vo vašej mysli myšlienka, pozrite sa na ňu. Buďte ostražití! Buďte pozorní, aby sa vám neobjavila žiadna myšlienka.
~ Papaji, z knihy Wake Up And Roar
Sebaspytovanie – Zostaňte prázdni
Existuje niečo, čo nie je ani v budúcom, ani v minulom okamihu. Nemusíte hľadať, aby ste to našli. Aj vaša samotná snaha nájsť to pochádza z toho.
Unikalo nám očividné, ale nehľadajte pomoc vo svojej mysli, ak to chcete nájsť.
Jednoducho odsuňte všetky tieto pokusy stranou.
Nechajte bokom všetky zámery, dátumy, úlohy,
špekulácie, sľuby a túžby.
Nechajte bokom minulosť a neskúšajte siahať na to, čo príde.
Nechajte tak dokonca aj predstavu o tom, čo je teraz.
Nechajte všetko na chvíľu tak.
Ničoho sa nechytajte – vnemov, myšlienok, pocitov,
spomienok, očakávaní – všetko nechajte tak.
Odložte všetok záujem o to a zostaňte prázdni.
Iba ste. Ste tu. Vnímajte pocit – Som tu.
Teraz odložte tu,
odložte som,
odložte ja.
Ak sa k ničomu nevzťahujem, dokonca ani k „Ja“,
čo zostane?
Akú máte teraz veľkosť? Aký tvar? Môže sa to stratiť?
Dokážete nájsť hranicu svojho Ja,
za ktorou už nie ste?
Zostáva niečo, čo sa nedá odložiť. Nemá to žiadnu vlastnosť a je to nemenné.
To je pravé Ja všetkého.
~ Mooji, z knihy Šírejší než nebo, väčší než priestor
Návod Moojibabu na sebaspytovanie
Začnite s pocitom „ja existujem“. Nájsť tento pocit môžete okamžite. Nie je od vás vzdialený. Nemusíte ho hľadať, pretože je prirodzene prítomný presne tam, kde práve ste. Nelíši sa od vedomia. Iba si stále uvedomujte sami seba. Nekombinujte tento prirodzený pocit prítomnosti so žiadnou predstavou, myšlienkou alebo zámerom. Zostaňte prázdni. Ignorujte všetky informácie z mysle. Zostaňte s touto vibráciou bytia – nie iba so slovami „Ja som“, ale v intuitívnom subjektívnom pocite bytia. To je všetko. A nezabudnite: nespájajte to s ničím iným.
Teraz sa môže vkradnúť myseľ a povedať: „No ja nič nevidím, to nefunguje…“ a môže sa objaviť všetok ten zvyčajný zlomyseľný rámus, aby odpútal vašu pozornosť. Ale v zostaňte pevne ukotvení v jednoduchom, základnom pocite prázdnoty. Ak máte pocit, že vaša pozornosť uniká, netrápte sa, vždy keď si to všimnete, vráťte ju naspäť k prázdnote.
Robte toto cvičenie vždy krátky čas, zakaždým približne päť až sedem minút. Na začiatku možno zistíte, že dobrý spôsob ako toto cvičenie začať, je sadnúť si. Postupne, keď budete pokračovať, zistíte, že to dokážete aj počas chôdze alebo pri vykonávaní väčšiny každodenných úloh.
© Copyright Mooji Media Ltd.